-kde chodí PK umierať-

Ak niekto pozorne sledoval prezidentské voľby USA 2016 a niečo mu nesmrdelo, asi nemá čuchové bunky.

Ak niekto nevidí nič podivné na tom, čo sa deje po nich, tak by sa mal vrátiť do paralelnej dimenzie odkiaľ prišiel.

Uznávam, že Slovensko má svoje vlastné vážne problémy, ktoré bude potrebné rozoberať (a konečne aj riešiť z občianskej perspektívy), ale bez medzinárodnej perspektívy nie je možné plne pochopiť všetko, čo vplýva na našu vnútornú situáciu.

Ešte pár dní, a človek s najlepším účesom v histórii sa stane prezidentom spojených štátov. Nie je ideálny, mnohým nie je sympatický (nerátam sa tam, ale je to vecou osobnej preferencie), ale sakra figli, je to najväčší prostredník establišmentu v histórii modernej demokracie. A že si to ten establišment zaslúžil.

Noam Chomsky hovoril, že inteligentná cenzúra je obmedzením mantinelov diskurzu za podpory hoci aj živej debaty v rámci týchto mantinelov. Je iróniou osudu, že sa politická orientácia, ku ktorej je Chomsky priviazaný (ľavicový liberalizmus) stala majstrom inteligentnej cenzúry. Klamal by som, keby som opomenul vinu a implikáciu pravice v celom tom procese, ale, povedzme si pravdu, pravica a ľavica, progresivizmus a tradicionalizmus, autoritatívnosť a liberalizmus, všetko sú v súčasnosti len svetielka pred ohavnou tvárou čertotvarej ryby. Zmena strany je zvyčajne len zmenou farby svetielka a nič zásadnejšie nenarúša dlhodobo kontinuitu mocenskej politiky.

Do šialenej imigračnej politiky sú v USA po uši implikovaní republikáni aj demokrati a jej základom nie je politická teória, ale ekonomické potreby Wall St. republikánski kandidáti a demokratickí kandidáti robili veľmi podobné rozhodnutia, len s iným obkecom. Tak sa napr. z laureáta nobelovej ceny za mier, Obamu, stal napokon prezident, ktorý viedol vojnu každý jeden rok svojho prezidentského života. Tak pravičiar Bush rozširoval pekne krásne byrokratický aparát a zvyšoval štátny dlh.

Pre ilustráciu tohoto efektu nám poslúži jeden z interných mailov šéfa Clintonovej kampane, Podestu, kde sa hovorí, že má Clintonová verejnú a súkromnú personu.

Prepojenosť na veľkokapitál jej pritom nepriamo vyčítal aj kandidát demokratickej strany Sanders (už nikdy sa nedozvieme, či by za normálnych okolností bol kandidátom demokratov, keďže Clinton podľa leaknutých informácií zmanipulovala vnútorný výber kandidáta Demokratov) , a tá jasne vyplýva aj zo štruktúry jej sponzorov (http://www.investopedia.com/articles/investing/033116/top-10-corporate-contributors-clinton-campaign.asp) aj z vyhlásení Clintonovej o hemisferickej zóne voľného obchodu (http://www.breitbart.com/2016-presidential-race/2016/10/07/leaked-hillary-clinton-speech-to-foreign-bank-my-dream-is-a-hemispheric-common-market-with-open-trade-and-open-borders/). S ľavicovou politikou to nemá nič spoločné. Zároveň pri autoritatívnej politike neoliberálov (zvláštny začiatok vety) vlastne už ani netuším, prečo sa to ešte vôbec volá liberalizmus.

Či hovoríme o feminizme, rasovej politike, LGBT postojoch, atď. neoliberáli presadzujú hrubé zásahy do osobných slobôd a veĺmi úzku preskriptívnu morálku.

Neoliberalizmus v tejto podobe pri tom nie je výsadou vyslovených neoliberálov, keďže sa uplatňuje v štandardnej politike celkovo, a je potencovaný štandardnými médiami a kultúrou.

Prečo sa v Británii magicky zhodne pravica aj ľavica na imigrácii (z čiastočnou výnimkou UKIP), ak nie kvôli závislosti ekonomiky na trhu s nehnuteľnosťami a hroziacej implózii v prípade nepostačujúceho rastu?

Inými slovami: Kto si myslí, že sa vyníma politika na západe kauzalite sponzorov z pozadia, je na obrovskom omyle.

Pokiaľ je niečo v záujme tohoto „vyššieho dobra“, politik už len predáva rozhodnutie, ktoré bolo vykonané na pozadí. O skutočne dôležitých veciach sa preferabilne nehovorí alebo sa o nich reportuje zavádzajúco, či priamo klamlivo (ZHN v Iraku) a to ako aj zo strany úradov, tak aj zo strany médií. Tón výkladu diania vo svete aj vo vnútri štátu sa často mení podĺa potrieb politiky. Dobrým príkladom je pohľad na Kadáfiho, kde kedysi slúžil, ako univerzálny zloduch a ohrozenie, následne (po bombardovaní Libanonu a vzdaní sa zbraní, ktoré ani nemal) bol prezentovaný ako muž sveta a priateľ civilizovaného sveta a po príchode arabskej jari… Veď si pamätáte.

Na Slovensku sa toto deje v drobnejších rozmeroch, ale deje sa to. Médiá sa ujímajú funkcie selektora informácií a strážcu brány. U nás vo vzťahu k svetovému dianiu je to ešte o niečo jednoduchšie kvôli jazyku (ten umožňuje veľké množstvo informácií v médiách úplne odignorovať a tým nakláňať naratívu tam, či onam).

Vrátim sa k Trumpovi. Na svojej predinauguračnej tlačovke neprijal otázky od CNN a označil ich ako Falošné správy. Je to reakciou na novú módu označovať čokoľvek, čo sa protiví mainstreamovému príbehu za „Falošné Správy“.

Paradoxne médiá sú plné falošných správ a Trump to v reakcii vypichol. Tento krát to bolo v reakcii na aféru #pissgate, kde Buzzfeed a CNN šírili falošnú zložku o trumpovych údajných eskapádach v Moskve a najatí prostitútok, aby našťali na posteľ, kde mal neskôr spať Obama. Celá zložka bol absolútny nonsense a žiadne médium hodné rešpektu ju nereprodukovalo ako niečo autentické. Zároveň sa notoricky známe fórum 4chan (/pol/) prihlásilo k tomu, že si z médií takouto formou vystrelilo.

Podobné veci sa odohrávali počas celej kampane.

Kto si myslí, že je u nás novinárske prostredie etickejšie, mýli sa. Kto si myslí, že to má všetko jeden zdroj, mýli sa.

Falošné správy? Samozrejme. Falošné správy idú od politikov, falošné správy idú od firiem, falošné správy idú od mimovládiek, falošné správy idú z médií, falośné správy idú od alternatívnych médií. FalOśné správy sa dejú schválne, omylom, aktívnym klamstvom, opomenutím pravdy, modifikovaním pravdy, frameovaním pravdy aj tónom prezentovania. Falośné správy idú zvnútra, zo západu aj z východu. Spoločným menovateľom je korupcia.

Korupcia nie je chorobou konkrétnych ustanovizní, ale stala sa chorobou celej spoločnosti na globálnej mierke.

Trump je podľa mňa hlavne symbolom. Jeho zvolenie je symbolom. Tak ako mémy, ktoré ho opriadajú prerástli jeho osobu, bolo jeho zvolenie dôležitejšie, ako samotný fakt, že sa jeden človek dostal do oválnej kancelárie. Ľudia majú všetkých tých sračiek plné zuby. Nie je to o ekonomike, nie je to o nespokojnej chudobe, dovolím si tvrdiť, že išlo o skutočné ideologické odmietnutie smerovania sveta, o odmietnutie klamstiev, o odmietnutie elít, ktoré sa od nás tak odcudzili, źe s nami vlastne nemajú nič spoločné – spolupatričnosť k národu, ani základný morálny kompas (Podesta, Weiner, spirit cooking, sexting [pizzagate?]).

Teším sa z jeho zvolenia, pretože je to signál na zmenu pre zvyšok sveta. Nech dopadne jeho volebné obdobie akokoľvek, samotná voľba bola správnym rozhodnutím a myslím si, že Američania spravili dobre (nie len pretože Clinton by bola svetovou pohromou).

Teším sa, pretože je v tomto bode jasné, že sa konzervativizmus rodí z vlastného popola a ľudia majú túžbu znovunachádzať svoju identitu a vymaniť sa z budúcnosti ako globálna beztvará masa, bez individuality a práva na sebaurčenie.

Napokon: jeho zvolenie je efektom mnohých vecí a bude príčinou ďalších. Prapríčina je vnútorné „mám toho dosť“, ktoré by som na Slovensku chcel vidieť neiekedy manifestované, a ktoré na Slovensku bude potrebné prejaviť hlbšou spoločenskou premenou, ako len zvolením niekoho, a to VYTVORENÍM občianskej spoločnosti a čiastočnou emancipáciou spoločenskej sféry od politiky.

Korupcia médií je nepopierateľná. Nie sú to falośné správy, je to zjavné na Slovensku aj v zahraničí. Ide ale o veľmi hlboký problém, ktorý súvisí s nihilizmom, ktorý uchvátil v prestrojke hedonistického utilitárneho „liberalizmu“ duše ľudí.

Kým nie je reálny tlak na zmenu, nie formálnu, ale obsahovú, nikto nebude ochotný sa meniť a výmena jednej tváričky za inú pri zachovaní podstaty spoločnosti, ako nám jasne vyplynulo zo „zamatovej revolúcie“, nemení takmer nič. Je to len paliatíva, nie liečenie.

Náš premiér mal pravdu, keď označoval novinárov (česť výnimkám) za protislovenské prostitútky. Na druhej strane netreba hádzať kameňmi, keď žiješ v dome zo skla. Tento problém však nie je dichotómiou médií a koálície, či opozície a koalície. Ide o falośnú dichotómiu.

Všetko sa napokon končí pri otázke, kde je vaša čiara, po ktorej už nebudete ochotní znášať klamstvo a zneužívanie zo strany ľudí, ktorí majú byť vašimi služobníkmi, a čo ste chotní podstúpiť a zmeniť v sebe, aby ste sa z toho väzenia klamstiev vymanili?

Sú to profesionálni klamári. Aký predajca si však vybuduje obchod tam, kde nie sú kupujúci?